Po dlhšej pauze, zotavovaní sa zo zlomenej labky a nič nerobení, sme sa vrátili do skutočného aktívneho života :).

Začali sme rehabilitáciou a dlhšími prechádzkami a pomaly opäť začíname športovať, čo Elvisovi pomáha pri jeho rekonvalescencii. Zaradili sme sa do úúúplne normálneho života a Elvis opäť behá, skáče ako predtým, čo nás samozrejme veľmi teší a za toto všetko patrí veľká vďaka pánovi doktorovi MVDr. Lepeňovi z Bratislavy, ktorý Elvisa operoval. Nesmiem zabudnúť na ľudí z PRT fóra (oni vedia o koho sa jedná :) ), ktorí ma podporovali v tomto neskutočne dlhom období.

Mimochodom, opäť sme sa vrátili k agility, vyskúšali sme si tréning v krytej konskej hale, ktorý bol pre nás taký všelijaký, rozutekaný, pojašený a hlavne pre Elvisa nebol o agility :DDD, čomu sa ani nečudujem po takej dlhej pauze :). Trošku sme si zopakovali tunelíky a prešli zopár skočiek (XS), ale väčšinu času Elvis aj tak trávil kade tade nasávaním rôznych pachov a narušovaním tréningovej disciplíny :-). Nezabudli sme ani na poslušnosť, ktorej sa venujeme takmer každý deň... ehm, čo človeku ostáva, keď má doma "tvrdý oriešok" že.