IN MEMORIAM

  Ajka (*) 04.09.1995   (†) 23.08.2001

Od malička som túžila mať vlastného psa. Rodičia mi ho nedovolili a tak som chodila venčiť cudzích sídliskových psov. Časom som rodičov presvedčila, že to nie je iba akési moje pobláznenie, ale že sa viem o psíka postarať.

Zhodou náhod v tom čase, mala som asi 11 rokov, keď som sa dostala k malému čiernemu šteniatku. Nebol to síce čistokrvný psík s rodokmeňom, ale mne to vôbec neprekážalo, bola som najšťastnejšie diaťa na svete, že mám vlastného psa. Dali sme jej meno Ajka. Bola to fenka kríženca, pravdepodobne špica a ratlíka. Od tej chvíle Ajka bola "neoddeliteľnou" súčasťou môjho života. Bola mi všade vernou spoločníčkou, ktorá by ma nevymenila za žiadny pamlsok, hračku...za nič na svete :-). Čas sme si vyplňali bláznením, dlhými prechádzkami kade tade. Zúčastnili sme sa aj výstavy a súťaží krížencov. Jednou z disciplín bolo aj agility. Vyhrali sme nádherné 3.miesto. Dlho sme nerozmýšlali a vybrali sme sa na tréning do prvého klubu agility v Bratislave a vôbec aj na Slovensku, Slovenský Klub Agility (SKA). Bohužial, tomuto športu sme sa venovali asi len jeden rok, keďže Ajka nám vážne ochorela.

Aj napriek tomu sme spolu prežili krásnych 6 rokov. Bola mi vernou spoločníčkou a pre mňa aj tým najdokonalejším psíkom.

Spomíname na teba...