Vybrali sme sa do susedného Česka na neoficiálny pretek v agility Burčák Cup. Síce odkedy pretekáme oficiálne, nie je dôvod chodiť po neoficiálnych pretekoch a radšej uprednostním pretek s oficiálnym rozhodcom. Tu som sa rozhodla inak a šli sme hlavne ako doprovod kamarátke Lucke. Ako to obvykle chodí, vyrazili sme skoro ráno. Cestou na pretek sme našli na ceste sedieť staručkého psíka. Neváhali sme a zastavili, že sa na neho pozrieme či je v poriadku a odplašíme ho aspoň z cesty. Lenže on len rezignovane a zúfalo sedel a vôbec mu nevadilo, že okolo neho prechádzajú autá. Zranený nebol, ale zrejme ho niekto pri tej ceste nechal. Naložili sme ho do auta, zobrali na pretek a už nás bolo viac :-). Nechali sme ho v teple v aute, pretože bol celý premrznutý, dali najesť, napiť, obvovali najbližšie útulky a ešte v tej deň sa dostal do domáceho útulku Minaret (Lednice) :-)

Ale späť k agility... behali sa tu tri behy. V tuneliáde pre pretekárov sme sa diskli. Elvis behal tak nadšene a rýchlo, že som sa zamotala a celé mu to poplietla. Aj tak sme radostne dobehli do cieľa :-). Nasledoval jumping a agility beh pre pretekárov. V oboch behoch sme sa diskli. Zas mojou chybou. Akosi som to celé neustála a podcenila dosť vecí v parkúre...proste odflákla. Hnevala som sa na seba, no asi som nemala svoj deň.

Aj napriek tomu to bol príjemný deň s fajn ľuďmi a s výbornou atmosférou, ktorú vytvorili organizátori preteku Jumping Dogs Lednice . A hlavne, Elvis mi robil len a len radosť a misia aneb záchrana a umiestnenie nájdeneho psíka bola úspešne dokončená :-).